K hudbe som sa dostal dosť neskoro, bolo to asi v období dospievania. Nenavštevoval som žiadne hudobné školy ani krúžky a možno o to viac bolo a stále je objavovanie niektorých „tajomstiev“ v oblasti hudby pre mňa tak zaujímavé. Hlavne vďaka starej mame, u ktorej som prežil krásne chvíle detstva a mladosti, som nadobudol vzťah k ľudovým piesňam, hudbe a krajine, v ktorej prežila celý svoj život. Aj k akordeónu a neskôr aj k iným nástrojom som sa dostal cez ústnu harmoniku, na ktorej si stará mama občas zahrala. Počúval som veľa piesní v jej podaní, jej hranie a tiež množstvo príbehov o ťažkom, no zaujímavom živote v horskej dedine, ktoré mi spolu s dedkom často rozprávali. A tak som mnohé piesne zapisoval, učil sa krásne melódie, spieval a vnášal sa do neopakovateľnej atmosféry hudobného, poetického a výtvarného sveta. Nikdy ma však stará mama nenútila, aby som hral, spieval, fotografoval a venoval sa umeleckým aktivitám. Len mi zahrala, zaspievala, naučila novú pieseň, zobrala ma do prírody, na čučoriedky, pásť kravy, ktoré chovala alebo na nejaký peší výlet do okolitej krajiny.
V takomto prostredí, obklopený blízkymi ľuďmi, ľubozvučnými piesňami a krásnou krajinou som sa pozvoľne pustil aj do skladania melódii a textov piesní. Bola to pre mňa spolu s fotografovaním najprirodzenejšia forma tvorivého vyjadrenia dlhodobo absorbovaných umeleckých zážitkov. Neviem si predstaviť pre mňa inú a lepšiu školu, akou je takto prežité detstvo a mladosť.
